O Švédsku

Švédsko je štát, ktorý leží na Škandinávskom polostrove. Zo severu a západu susedí s Nórskom, z východu s Fínskom a na juhu hraničí cez more s Dánskom.

Krajina sa rozkladá na 450 000 km², jej populácia je vyše 9 miliónov obyvateľov. V medzinárodnom porovnaní je očakávaná dĺžka života obyvateľov Švédska jedna z najvyšších, čo predstavuje priemerne 80,51 roka.

Štátne zriadenie Švédska je konštitučná monarchia na čele s kráľom Carlom XVI. Gustavom. Od októbra 2006 je premiérom Fredrik Reinfeldt. Najbližšie voľby sa budú konať v roku 2010. Volebné právo majú občania po dovŕšení 18. roku života.

V rámci severnej Európy je Švédsko najvyspelejšia priemyselná krajina. Švédska ekonomika je stabilná a orientovaná na export. Jej základnými odvetviami sú high tech, obchod a služby. Popri vyspelom priemysle má krajina aj dobre rozvinuté poľnohospodárstvo, aj napriek nie veľmi priaznivým podmienkam. Švédsko je bohaté na prírodné zdroje. Spomedzi rúd napr. vysoko kvalitná a medzinárodne populárna železná ruda, na ktorej je založené jedno z najdôležitejších odvetví švédskeho priemyslu, hutníctvo. Ďalšími významnými odvetviami sú drevársky, strojárenský a papierenský priemysel. Najdôležitejšie mestá sú hlavné mesto Štokholm, ďalej Göteborg a Malmö.

Švédi dokážu veľmi efektívne využívať, čo ponúka príroda, drevo v lesoch a vodná energia v riekach. Spolu s vodnými elektrárňami sú pri výrobe elektriny využívané aj jadrové elektrárne a podľa možností aj solárnu a veternú energiu. K vysokému stupňu rozvoja krajiny nepochybne prispela aj moderná železničná a cestná sieť. Vnútorná a námorná lodná doprava sa ku krajine viažu už s historickou tradíciou.

Švédsko je známe kvôli svojmu vyspelému politickému systému, politickej vyrovnanosti, vysokej úrovni tolerancie a snahe dosiahnuť rovnosť (napríklad, Švédsko je jednou z krajín, ktorá má proporcionálne najväčšie zastúpenie žien v parlamente). Stupeň sociálnej zodpovednosti je rovnako výnimočne vysoký.

Nobelova cena, ktorá je možno najznámejšie ocenenie na svete, je každoročne udeľovaná počas slávnostnej ceremónie za výnimočné výkony z oblasti fyziky, chémie, fyziológie a medicíny. Ocenenie sa udeľuje aj úspešným spisovateľom za literatúru a osobe, ktorá najviac prispela k mieru v danom roku.

Od roku 1968 boli oceňované oblasti doplnené o cenu za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
Medzi tradičnými švédskymi sviatkami sú významné dva, Midsommer Dag a sviatok sv. Lucie.

Midsommer Dag je deň s najjasnejšou nocou v roku, kedy Slnko na severe krajiny nezapadá vôbec. Podľa tradície oslavujú ľudia leto a dobrú úrodu v piatok medzi 19. a 25. júnom. Rodinní členovia, priatelia a kolegovia sa stretnú a strávia deň zbieraním kvetov, vitím vencov a prípravou na večernú slávnosť. Symbolom Midsommer Dag je máj, kríž ozdobený vetvičkami a kvetmi s dvomi kvetinovými vencami po stranách. Okolo postaveného mája sa tancuje.

Sviatok sv. Lucie sa oslavuje pred Vianocami, dňa 13. decembra, ktorý je jeden z najkratších zimných dní. Výučba v škole končí skoro, už okolo obeda. Dlhovlasé blond dievča je požiadané, aby bolo Luciou, ktorá nosí tradičný biely plášť a veniec so sviečkami na hlave. Procesia vstúpi spievajúc do miestnosti, s Luciou na čele. Nasledujú ju dievčatá tiež oblečené v bielom, ktoré nesú sviečku, za nimi chlapci s hviezdou, elfovia a sprievod uzatvárajú perníkoví chlapci.